Puli
Tento menší, húževnatý a verný psík vzbudí vždy veľkú pozornosť, napriek tomu málokto ho pozná. Na prechádzkach sa stretávame s tým, že ho ľudia označujú za čierneho komondora, mop, neostrihaného pudla alebo zanedbaného bundáša. Pritom ide o nebojácneho Kráľa pusty a pravé HUNGARIKUM.
Kynologická elita Európy v 19. storočí tohto psa veľmi nepoznala. Pritom v krajine pôvodu – Maďarsku bol pomerne využívaný. Maďarskí chovatelia psov však na rozdiel od Švajčiarov, Nemcov, Francúzov nevedeli dostatočne propagovať svojich jedincov a ak aj, tak vždy ponúkali väčšinou len kuvasza alebo komondora. Pritom puli je rovnako staré plemeno, ktoré dnes snaží vymaniť zo svojho pracovného postavenia.
Puli je všeobecne známy aj ako trpasličia forma komondora. Niečo pravdy na tom bude, pretože predchodcom tohto plemena bol ázijský pastiersky pudel, ktorého s príchodom maďarských kmeňov do Panónie skrížili s komondorom. Túto teóriu potvrdzuje aj skutočnosť, že nie tak dávno ešte maďarská polícia využívala ako služobného psa puliho vysokého až 60 cm, čo v porovnaní s dnešnými 40 centimetrovými jedincami je veľa.
„Je to pastiersky pes stredného vzrastu, ktorého telo je pokryté chumáčovitým až splstnateným osrstením. Jeho ovisnuté ušnice sú tiež pokryté dlhou srsťou. Husté osrstenie hlavy takmer zabraňuje rozpoznať múdre oči. Osrstenie jeho prstencovite neseného chvosta, siahajúceho až k bedrám, je klenbovité. Končatiny sú pokryté dlhou, ohnutou srsťou. Na zadných behoch a krížoch je osrstenie splstnatené. Je živý a mimoriadne ostražitý, neúnavný, verný, prítulný a nanajvýš učenlivý.“
Napriek Raitsisovmu opisu bol však štandard pre puliho stanovený až v roku 1915. O toto oneskorenie sa istým spôsobom postaral sám pán profesor, ktorý na území Maďarska založil svoju vlastnú plemennú knihu (MET). Stal sa tak vlastne konkurenciou pre MEOE (oficiálny kynologický zväz Maďarska), čo istý čas dosť sťažovalo prácu uvedenej organizácie. Raitsisovu plemennú knihu síce FCI nikdy neuznalo, ale ako významný maďarský kynológ a redaktor popredných kynologických magazínov tej doby dokázal strhnúť na svoju stranu veľa chovateľov.
Raitsisove postavenie bolo teda zdanlivo pevné, ale plemenu puli to predsa skôr uškodilo ako pomohlo. Nakoľko profesor preferoval uznanie trpasličieho puliho s výškou v kohútiku 30 cm, stádového puliho (30 až 50 cm) a policajného puliho (viac ako 50 cm), s čím na druhej strane nesúhlasilo MEOE, napredovanie samotného plemena na medzinárodnom poli stagnovalo. Revízia štandardu nastala až po Raitsisovej samovražde, kedy smutne pominul jeho vplyv a prestala jestvovať aj jeho plemenná kniha. Štandardom sa zredukovali výšky aj sfarbenie. Dnes je prípustná výška v kohútiku 36 až 41 cm pre sučky a 40 až 45 cm pre psov. Povolené sfarbenie je čierne, čierne s hnedohrdzavým ladením, sivé, plavé s maskou a biele. Žlté, hnedé a žemlové sfarbenie je nežiaduce, dnes sa vyskytuje už zriedkavo.
V súčasnosti sa od chovateľov vyžaduje, aby mal puli rovnakú srsť ako komondor. Kedysi tomu však bolo ináč. Puli mal veľmi rozdielne osrstenie a s tým aj úplne širokú škálu sfarbenia. V prvej nemeckej plemennej knihe maďarských pastierskych psov bolo zapísaných 82 puli, z ktorých viac ako polovica mala nezodpovedajúce sfarbenie z hľadiska dnešného štandardu. Nehovoriac o tom, že väčšina psov vôbec nemala povrázkovú srsť, čo sa dnes berie ako vážna chyba.
V maďarských publikáciách sa možno dočítať, že srsť puliho sa rozdeľuje na splstnatenú, zostrihanú, chumáčovitú, kučeravú, otvorenú, krátku, hladkú, hodvábnu a na takzvanú tvoriacu široké pásy. Na výstavách sa ale stretnete väčšinou s povrázkovitým osrstením. To je považované za geneticky podmienené a je aj preferované. Treba si však uvedomiť, že takáto srsť sa dá docieliť iba častým ošetrovaním, nakoľko šteniatka puliho sa rodia so srsťou 0,5 až 1 cm a trvalé osrstenie dosahujú približne v prvom roku života.
Mimo Maďarska je puli zriedkavým plemenom. Zdravotne ide o plemeno, ktoré netrpí na geneticky podmienené ochorenia. Dlhovekosť je pre puliho jedným z typických znakov. Nie je zriedkavé, že puli sprevádza svojho majiteľa aj viac ako pätnásť rokov. Chovateľské kluby odporúčajú vyšetrovať psov na dyspláziu bedrových kĺbov. Chov je väčšinou v krajinách riadený prostredníctvom chovateľských klubov. V Maďarsku majú právomoc viesť zápisy do plemennej knihy dva chovateľské kluby – Hungaria puli klub a Magyar puli klub. Na Slovensku zastrešuje plemeno Klub chovateľov maďarských pastierskych plemien psov. Celosvetovo je jeden z najznámejších klubov The Puli Club of America a veľkej obľube sa teší plemeno aj v Austrálii pod vedením The Australian Puli Club.
Týchto pár riadkov nedokáže popísať jedinečnosť puliho, preto každého z vás, koho zaujalo plemeno, veľmi rada aj osobne zoznámim s mojimi čiernymi hviezdami. Neváhajte ma kontaktovať, poteší ma každé stretnutie.
Zita